PESTRÝ A ŠIALENÝ BANGKOK
Marec 2015
Thajčania
V Bangkoku sú úžasní ľudia. Nádherne sa na nás usmievajú, prihovárajú sa nám a pýtajú sa, odkiaľ sme. Vždy, keď sa zastavíme a hľadáme správnu cestu, v momente sa niekto pri nás objaví a chce nám pomôcť. Sú neuveriteľne ochotní a správajú sa k turistom veľmi slušne.
V Bangkoku sú úžasní ľudia. Nádherne sa na nás usmievajú, prihovárajú sa nám a pýtajú sa, odkiaľ sme. Vždy, keď sa zastavíme a hľadáme správnu cestu, v momente sa niekto pri nás objaví a chce nám pomôcť. Sú neuveriteľne ochotní a správajú sa k turistom veľmi slušne.
S angličtinou majú trošku problém. Dorozumieť sa s nimi dá jedine na letisku a stanici. Mimo týchto miest musíte využiť ruky a nohy :-). Dokonca ani taxikári neovládajú viac ako cca 20 anglických slovíčok.
Doprava
Pohybujeme sa SkyTrainom – nadzemný vlak a metrom. V týchto dopravných prostriedkoch je pustená veľmi silná klimatizácia, preto tu prežijete dosť veľké teplotné rozdiely. Tuk-tuk sme sa rozhodli využiť pri ceste na známu ulicu Khao San Road. Do bodky sa potvrdilo, čo sme čítali. Sú to taxikári so samovražednými sklonmi :-). Idú rýchlo a nebezpečne. Naraz berú veľakrát celé partie. Niečo ako obmedzený počet osôb tu neexistuje. Nie je sa čo čudovať, že majú na konte obrovský počet nehôd. Je ich dobré využívať len na krátke vzdialenosti. Náš vodič nás po pár metroch začal prehovárať, aby sme s ním šli do „fashion shop“ (módny obchod). Opakovali sme mu, že nemáme záujem, celú cestu si ale hovoril svoje. Vysvetľoval nám, že si nemusíme kúpiť nič, stačí sa len pozrieť a on za nás dostane províziu. Aj napriek tomu, že sme nesúhlasili, nás sem doviezol. V obchode sme sa zdržali asi 30 sekúnd a vodičovi sme už dosť dôrazne pripomenuli, že chceme ísť na Khao San Road. On však svoju províziu nakoniec nedostal, pretože sme sa v spomínanom obchode zdržali prikrátko. Bol z toho nešťastný a odmietol nás vziať na miesto určenia. Chceli sme si vziať taxík, ale všetky boli obsadené (pričom sa ich tu pohybuje nespočetné množstvo - bol piatok večer). Preto sme si opäť vzali tuk-tuk :-). Samozrejme, aj ten nás presviedčal o návšteve akéhosi obchodu. Trvali sme na tom, že nič také sa konať nebude, no aj tak nás sem priviezol. Keď ale počul náš nebezpečne odvážny tón hlasu, radšej nám vyhovel. Čo dodať. Vodiči tuk-tukov sú tu veľmi drzí a neodbytní . Prvému sme nezaplatili a druhému sme dali 100 bathov, čo sú asi tri eurá. Ak vás teda budú presviedčať ako nás, trvajte na svojom a dosť dôrazne im dajte najavo, že v opačnom prípade nezaplatíte. Aj napriek tejto skúsenosti sme si vzali tuk-tuk ešte párkrát, ale už bez problémov :-).
Každý taxikár a vodič tuk-tuku si od vás najprv vypýta 200 bathov. Cenu treba zjednať minimálne na polovicu. Najlepšie je sa s nimi na cene dohodnúť ešte predtým, ako nasadnete. Ak totiž cestujete v špičke alebo piatok večer, tachometer si nezapnú.
Pohybujeme sa SkyTrainom – nadzemný vlak a metrom. V týchto dopravných prostriedkoch je pustená veľmi silná klimatizácia, preto tu prežijete dosť veľké teplotné rozdiely. Tuk-tuk sme sa rozhodli využiť pri ceste na známu ulicu Khao San Road. Do bodky sa potvrdilo, čo sme čítali. Sú to taxikári so samovražednými sklonmi :-). Idú rýchlo a nebezpečne. Naraz berú veľakrát celé partie. Niečo ako obmedzený počet osôb tu neexistuje. Nie je sa čo čudovať, že majú na konte obrovský počet nehôd. Je ich dobré využívať len na krátke vzdialenosti. Náš vodič nás po pár metroch začal prehovárať, aby sme s ním šli do „fashion shop“ (módny obchod). Opakovali sme mu, že nemáme záujem, celú cestu si ale hovoril svoje. Vysvetľoval nám, že si nemusíme kúpiť nič, stačí sa len pozrieť a on za nás dostane províziu. Aj napriek tomu, že sme nesúhlasili, nás sem doviezol. V obchode sme sa zdržali asi 30 sekúnd a vodičovi sme už dosť dôrazne pripomenuli, že chceme ísť na Khao San Road. On však svoju províziu nakoniec nedostal, pretože sme sa v spomínanom obchode zdržali prikrátko. Bol z toho nešťastný a odmietol nás vziať na miesto určenia. Chceli sme si vziať taxík, ale všetky boli obsadené (pričom sa ich tu pohybuje nespočetné množstvo - bol piatok večer). Preto sme si opäť vzali tuk-tuk :-). Samozrejme, aj ten nás presviedčal o návšteve akéhosi obchodu. Trvali sme na tom, že nič také sa konať nebude, no aj tak nás sem priviezol. Keď ale počul náš nebezpečne odvážny tón hlasu, radšej nám vyhovel. Čo dodať. Vodiči tuk-tukov sú tu veľmi drzí a neodbytní . Prvému sme nezaplatili a druhému sme dali 100 bathov, čo sú asi tri eurá. Ak vás teda budú presviedčať ako nás, trvajte na svojom a dosť dôrazne im dajte najavo, že v opačnom prípade nezaplatíte. Aj napriek tejto skúsenosti sme si vzali tuk-tuk ešte párkrát, ale už bez problémov :-).
Každý taxikár a vodič tuk-tuku si od vás najprv vypýta 200 bathov. Cenu treba zjednať minimálne na polovicu. Najlepšie je sa s nimi na cene dohodnúť ešte predtým, ako nasadnete. Ak totiž cestujete v špičke alebo piatok večer, tachometer si nezapnú.
V dopravnej špičke je lepšie pohybovať sa vlakom a metrom. Doprava na cestách je tu šialená. Môžete mať pocit, že tu neexistujú žiadne predpisy (a asi to nebude len pocit... ). Šoféri na seba len tak zo zábavy trúbia a motorkári vôbec nerešpektujú semafory. Cez prechod pre chodcov sa dostanete jedine tak, že na seba upozorníte rukou a vojdete im do cesty. Málokedy však zastavia. Obídu vás :-). Ak cestujete sami, môžete sa nechať zviesť motorkou, cesta vás výjde asi o polovicu menej, než taxíkom. Veľa ľudí tu zbožňuje riskovať a zvezú sa aj dvaja – traja (mimo vodiča). Domáci si jednoducho pred seba posadia dve malé deti a zvezú sa bez prilby.
Ubytovanie
Cez www.booking.com sme si rezervovali Nasa Vegas Hotel. Boli sme spokojní. Bolo tam čisto, mali sme klimatizáciu, TV (ktorú sme ani raz nezapli), chladničku, sociálne zariadenie. Avšak čo je dosť veľké mínus – nebolo tu free wi-fi (platí sa 150 bathov za 24 hodín).
V hoteli je skvelý personál. Pracuje tu obrovské množstvo ľudí, všetci veľmi úslužní a ochotní. Hotel stojí 18 eur za noc pre dvoch. Platili sme zálohu 1500 BTH (môžete ju za platiť aj v EUR, alebo USD). Hotel je dobre situovaný - hneď pri vlakovej stanici, takže sme sa vedeli všade dostať pomerne rýchlo a jednoducho. V hoteli je aj reštaurácia, ale s vysokými cenami (raňajky cca 300 BTH). Je ale možnosť navštíviť trhy v blízkosti hotela, kde sa dá lacno najesť. Na stanici je aj SUBWAY a kebab za prijateľné ceny.
Je ideálne vybrať si hotel v blízkosti vlakovej stanice alebo metra, vyhnete sa zápcham.
Bezpečnosť
Nech sa hovorí čokoľvek, v Bangkoku sa cítime maximálne bezpečne. Policajti stoja na každom kroku a niektorí z nich sa dokonca na nás milo usmievajú a zdravia nás. Takisto v metre a na zastávkach SkyTrainov stoja zamestnanci, ktorí dohliadajú na poriadok a usmerňujú cestujúcich.
Nech sa hovorí čokoľvek, v Bangkoku sa cítime maximálne bezpečne. Policajti stoja na každom kroku a niektorí z nich sa dokonca na nás milo usmievajú a zdravia nás. Takisto v metre a na zastávkach SkyTrainov stoja zamestnanci, ktorí dohliadajú na poriadok a usmerňujú cestujúcich.
Jedlo a ceny
Ceny tu nie sú až tak neuveriteľne nízke, ako sme čítali. Hovorí sa, že sa tu dá najesť za 15 bathov. My sme najlacnejšie jedlo našli na ulici za cca 40. Ale chutilo úžasne! Boli to cestoviny s kalamármi a zeleninou usmažené na panvici. Tiež sme sa vyskúšali najesť v Chinatown na ulici, kde sme tiež platili okolo 45 bathov za jedlo. Dali sme si ryžu s kuracím mäsom a zeleninou, tiež veľmi chutné. Na ulici sa dá najesť naozaj lacno, avšak v rôznych nákupných centrách alebo reštauráciách sú ceny minimálne také, ako na Slovensku. Do jedál sa bežne pridávajú vajcia, ktoré stoja celý deň na slnku v horúčave. Také veci tu ale nikto nerieši.
Ceny tu nie sú až tak neuveriteľne nízke, ako sme čítali. Hovorí sa, že sa tu dá najesť za 15 bathov. My sme najlacnejšie jedlo našli na ulici za cca 40. Ale chutilo úžasne! Boli to cestoviny s kalamármi a zeleninou usmažené na panvici. Tiež sme sa vyskúšali najesť v Chinatown na ulici, kde sme tiež platili okolo 45 bathov za jedlo. Dali sme si ryžu s kuracím mäsom a zeleninou, tiež veľmi chutné. Na ulici sa dá najesť naozaj lacno, avšak v rôznych nákupných centrách alebo reštauráciách sú ceny minimálne také, ako na Slovensku. Do jedál sa bežne pridávajú vajcia, ktoré stoja celý deň na slnku v horúčave. Také veci tu ale nikto nerieši.
